Ak nevieš svoj cieľ, nepoznáš svoj smer

Hallo, zdravím Ťa,

pamätám si, ako som kedysi v detstve vnímal slovo cieľ. Myslel som si, že slovo cieľ existuje iba na pretekoch. Predstavoval som si bielu čiaru na zemi, cez ktorú prebehne prvý človek a tým zvíťazí. V tej dobe som netušil, že v dospelosti bude cieľ niečo úplne iné. Neznamená koniec nejakej trate, ale smer, ktorý si človek zvolí pre svoj život. Je to rozhodnutie ísť vedome tam, kde chceš byť, nie tam, kde Ťa okolnosti v živote  zanesú.

Možno si povieš, že veď každý človek má v živote  nejaký cieľ, každý predsa premýšľa.

Lenže pravda je taká, že sedem z desiatich ľudí si cieľ neurčuje vôbec. A iní si stanovujú svoje  ciele nesprávnym spôsobom. Nie preto, že by nechceli. Ale preto, že idú po tom, čo si myslia, že môžu mať. Nie po tom, ako naozaj túžia žiť. Nejdú za tým, čo v skutočnosti chcú. Nie sú vnútorne stimulovaní. Preto veľká časť ľudí začne… a potom skončí. Nezlyhajú preto, že by boli slabí, ale preto, že ich cieľ nie je skutočný cieľ ich duše. Pravého Ja.

Skús sa na to pozrieť inak. Ty každý deň obchoduješ so svojím životom. Meníš svoj čas, svoju energiu a svoju pozornosť za niečo, čo považuješ za dôležité. Ak si stanovíš cieľ, ktorý nie je hodný Teba, tak s čím obchoduješ? Vymenil by si svoj život za auto, aj keby bolo najluxusnejšie? Za dom, aj keby bol najväčší? Ja nie.

A vieš čo? Ani Ty by si nemal. A predsa väčšina ľudí svoj život každé ráno vymieňa za niečo, čo im vôbec za to nestojí. Vidíš, akú hodnotu má Tvoj život? Ak nejdeš za cieľom, ktorý je hodný teba, tak akú váhu má Tvoj život, ktorý si preň vyberieš?

Keď sa rozprávame o úspechu, nejde o náhodu. Úspech je proces a smer uvedomenia si niečoho, čo je hodné teba. Je to zhmotnenie niečoho, čo je hodné Tvojho času, Tvojej energie a Tvojej duše. Ideš za niečím, čo miluješ. Nie povrchne, ale vnútorne. Láska je rezonancia. 

A presne to isté sa deje, keď sa zamiluješ do nápadu. Tá myšlienka Ti intelektuálne nedá pokoj. Emocionálne Ťa ťahá dopredu. A fyzicky sa začneš hýbať. V tej chvíli sa rodí cieľ, ktorý Ťa mení. Cieľ, ktorý z Teba robí človeka, ktorým sa máš stať. A práve vtedy sa stane niečo zásadné:

„začneš smerovať k cieľu, ktorý si Ťa zaslúži.“

Každý z nás má nekonečný potenciál. Je to až priam neuveriteľné, že nikto nedokáže odhadnúť, čoho si schopný. Ani Ty sám. Preto si stanovujeme ciele. Aby sme zistili, kto v skutočnosti sme. Už ako malé dieťa si vedel fantazírovať. Bol si veľmi spojený s kreativitou a predstavivosťou. A potom prišli hlasy z okolia: nedotýkaj sa toho, nerob to, to nezvládneš, dávaj pozor… Boli sme programovaní. Preberali sme cudzie presvedčenia a uverili sme, že sú naše.

Toto sú paradigmy. Jediná skutočná prekážka medzi Tebou a Tvojím cieľom. Sú to len myšlienky, ktoré sme nekriticky prevzali. Sú to mentálne návyky a presvedčenia, ktoré stoja medzi tebou a Tvojím cieľom. Jediná skutočná prekážka.

„A keď myšlienka vytvára všetko, čo zažívaš, tak musíš pochopiť, že žiadne hranice neexistujú.“

Existuje len hranica, ktorej uveríš a zároveň si ju stanovíš sám. Preto veľká časť ľudí si nejde za cieľmi, po ktorých naozaj túžia. Myslia si, že ich nemôžu dosiahnuť, pretože na ne nemajú napríklad správny vek, prípadne možnosti, či peniaze alebo podporu. Boja sa že by zlyhali. No to všetko sú len paradigmy. Presvedčenia, ktorých pôvod si možno ani už nepamätáš.

Prečo si dávame malé ciele a bojíme sa zlyhania?

Veľa ľudí si stanovuje ciele tak, aby určite nezlyhali. Vyberú si niečo, o čom už dnes vedia, že to zvládnu , ktoré vedia že ich určite dosiahnu. Nezvolia si výzvu, ktorá ich naozaj vystraší, pretože sa nechcú cítiť zle, keď zlyhajú. A to je problém. V skutočnosti je to len strach zo sklamania. Strach z pocitu, ktorý príde, keď sa niečo nepodarí. Preto si vyberú cieľ, ktorý je bezpečný. Cieľ, ktorý ich nenadchne, ale ani neohrozí. A tak sa ich život začne točiť medzi tým, čo vedia, a tým, čo si myslia, že dokážu. Bez inšpirácie. Bez iskry. Bez toho, čo ich skutočne posúva dopredu.

Prečo nechceme zlyhať? Ľudia sa obávajú zlyhania, pretože si myslia, že ich definuje.
V skutočnosti zlyhanie je súčasťou úspechu. Ak sa nebojíš zlyhať, môže to znamenať, že si si nevytvoril dostatočne, výzvu alebo cieľ, ktorý by Ťa naozaj posúval a motivoval. Keď zlyháš, získaš skúsenosti, ktoré Ti pomôžu posunúť sa ďalej. Zlyhanie je ten krok, ktorý Ti ukáže, čo nefunguje a teda sa môžeš poučiť a zlepšiť. Bez toho by si nikdy nezistil, ako to spraviť správne. Zlyhanie je učiteľ, nie koniec.

Aj preto si ľudia radšej zvolia cieľ, ktorý ich nebolí. Lenže tým si volíme aj život, ktorý nás nerozvíja. Život, ktorý nás posúva len v kruhu.

Ďalšia častá chyba ktorú ľudia robia, je to, že si stanovujú ciele podľa toho, čo už poznajú vedia ako to  dosiahnuť bez toho, aby dali do toho kreativitu a fantáziu. Idú za tým, čo vedia, že dokážu s existujúcim plánom. No takýto cieľ nie je cieľ. To je len úloha, pracovná povinnosť, vypočítaná možnosť. A práve tu začína skutočný problém. Takýto cieľ nemá život. Nemá svetlo. Nemá v sebe to tajomstvo, ktoré Ťa ťahá vpred. Je to ako kráčať po starej ceste, kde už bolo všetko objavené. Nič nové. Nič tvorivé. Nezačneš rásť. Týmto spôsobom sa nikdy neprebiješ cez svoje vlastné limity.

A pritom život bez fantázie a kreativity nie je život. Je to prežívanie. Keď odstrániš kreativitu, odstrániš inšpiráciu. A keď zmizne inšpirácia, človek stratí smer. Prestane veriť, že môže ísť ďalej, prestane veriť, že môže rásť. Bez fantázie sa staneš iba verziou toho, čo od Teba čakajú iní. Nie tým, čím sa máš naozaj v skutočnosti stať.

Premýšľaj nad týmto. Keď v človeku niet inšpirácie, nič sa nedeje. Inšpirácia je neviditeľná sila, je to čo poháňa Tvoje myšlienky a činy ísť vpred. Bez nej budeš len opakovať to, čo už poznáš, a neposunieš sa v živote ďalej.

Ľudia, ktorí sa nevydávajú na cesty za svojimi cieľmi, vychádzajú len z toho, čo už vedia, poznajú, čo si myslia že by zvládli, a preto sa postupne vracajú dookola do svojej starej paradigmy. Skôr či neskôr to vzdajú a vrátia sa k tomu, čo už vedia robiť. Ich život sa začne točiť tam a späť. Medzi známym a bezpečným. Medzi tým, čo im bolo povedané, a tým, čo by naozaj chceli. Znova a znova. Prestanú skôr, než začali.

A tu prichádza ten zásadný bod: „Zmeň spôsob, akým myslíš.“

Začni si predstavovať niečo, čo Ťa naozaj nadchne, niečo, čo Ťa motivuje a zaručí, že Tvoj cieľ nebude len ďalší "možný" krok, ale skutočná výzva.

Možno si teraz povieš, ako si teda stanoviť cieľ? Ako počuť ten hlas svojej skutočnej vnútornej túžby? Môžeš si na začiatok položiť niekoľko otázok, ktoré sú dôležitejšie než akýkoľvek plán. Som ochotný sa tam dostať? Som ochotný venovať tomu svoj čas? Som pripravený vzdať sa toho, čoho sa musím vzdať, aby som získal to, po čom túžim? Som ochotný naučiť sa niečo nové? Vyrásť? Zmeniť sa?

A možno Ti stačí položiť si len tú najjednoduchšiu otázku:

„Tak čo vlastne v skutočnosti chcem?“

Nie čo dokážem! Keď si naozaj odpovieš na túto otázku, nájdeš odpoveď na všetky ostatné. Nie čo si myslia iní, že by som mal chcieť. Ale čo mám rád. Čo milujem. Čo ma priťahuje. Čo ma volá. Práve tam začína cesta za skutočným cieľom.

Smer vzniká vtedy, keď máš cieľ.

Keď si vytvoríš predstavu svojho cieľa, nesnaž sa okamžite hľadať všetky kroky, a odpovede ktoré Ťa tam dovedú. Takto funguje iba myseľ, ktorá sa bojí. Tá chce vidieť celý plán skôr, než sa pohneš. Chce záruky. Chce istotu. Lenže pri skutočných cieľoch istota neexistuje. Existuje iba smer a ochota vykročiť.

Začni tým, že sa pozrieš na seba, ako sa tam už nachádzaš, kde chceš byť.
Urob krok do svojej predstavivosti. Predstav si, že už si tam. Musíš sa tam vidieť na obrazovke, v svojej mysli.

Preto zážitok z dosiahnutia cieľa bude o to silnejší, keď si to dokážeš predstaviť a cítiť už teraz. Využívaj svoju kreativitu a nekonečný potenciál. Predstavuj si, čo všetko dokážeš, a ako sa to stáva skutočnosťou. Takto sa z Tvojej túžby tvorí postupne realita.

Zrazu Ti začnú prichádzať do života všetky možnosti, ktoré potrebuješ na realizáciu svojho cieľa. Na pomoc potom prichádza ďalší fenomenálny nástroj Tvojej mysle: viera. Ver už teraz v to, že Tvoj cieľ sa stáva realitou.
Krok za krokom, aj keď teraz ešte nevidíš celú cestu. Dôveruj v proces.

Vezmeme si príklad z horolezca. 

Predstav si, že stojíš pod obrovskou ľadovou stenou. Je vysoká, strmá a surová. Keď sa na ňu pozrieš prvýkrát, máš chuť povedať, že je to priveľa. Že sa to nedá. Že nevieš, kde začať. No niekde vnútri cítiš, že hore chceš byť. Že tam patríš. Tam už existuje verzia Teba, ktorá čaká, kým ju dobehneš.

Tvoj cieľ je ten vrchol.

Máš výstroj. Máš topánky s hrotmi, cepíny, lano... Možno nevieš presne, ako to celé použiť, ale máš to pri sebe. To je Tvoja intuícia. Tvoja predstavivosť. Tvoja viera. Tvoje rozhodnutie. Vidíš len pár metrov pred sebou. A tak urobíš prvý krok. Zapichneš hroti, cepíny do ľadu a skontroluješ, či to drží.

Potom spravíš ďalší. A ešte jeden. Už nie si na zemi. Si na stene. A tým, že si sa pohol, sa podmienky menia. Iný uhol. Iný povrch. Iný vietor. Každý krok otvára nové podmienky, nový priestor, nový uhol pohľadu. A Ty sa tomu prispôsobíš. Nájdeš lepší bod. Vymeníš ruku... Zmeníš polohu...

Až vtedy, keď sa pohneš, uvidíš ďalší krok. Predtým tam nebol. Nebolo ho kam dať. Objaví sa až vtedy, keď urobíš pohyb. Tento princíp je starší než akákoľvek technika. Je to spôsob, akým funguje Tvoja myseľ. Tvoja energia. A zrazu sa objaví nový pohľad, nový smer. A presne takto sa ide za cieľom. Ani horolezec nevie na začiatku výstupu ako sa na vrchol hory presne dostane, vie len že sa tam dostane.

Nie je to o tom, že vidíš celú cestu, ale o tom, že vieš, kam ideš.

Takto ľudia tvoria veľké veci. Nie tým, že hneď vidia všetko. Ale tým, že vidia prvý krok a majú odvahu urobiť ho. A potom ešte jeden. Ďalší…

Až jedného dňa stoja hore. Pozerajú sa späť a uvedomia si, že keby čakali na celý plán, nikdy by sa nepohli z miesta. Nikdy by nezačali. Nikdy by neprekonali svoje staré ja.
Možno si teraz povieš, že s tým začneš niekedy aj Ty, ale niekedy znamená v skutočnosti nikdy.

Toto je cesta za cieľom. Nie len vizualizácia, nie len plánovanie, ale rozhodnutie. Vnútorné áno. Zamiluješ sa do myšlienky, ideí, tá sa stane Tvojou novou súčasťou, a postupne si pritiahneš všetko, čo potrebuješ. Nie vždy to príde tak, ako by si si to predstavoval. Občas sa zmení plán, možno i cesta. Ale to je v poriadku. Intuícia Ti vždy ukáže ďalší bod, kde sa na stene pohneš ďalej. Nikdy však nezmeň cieľ. Meníš len cestu, ktorou sa k nemu dostaneš.

A keď sa tak rozhodneš, keď zapojíš svoje emócie, keď dovolíš viere a túžbe stať sa palivom, začne sa v Tebe meniť paradigma. Začneš sa vidieť inak. Začneš konať inak. Situácia sa zmení. Začneš si vytvárať nové zvyky, ktoré Ťa budú niesť dopredu. A práve tieto zvyky, táto paradigma, pritiahnu do Tvojho života ľudí, informácie, príležitosti a okolnosti, ktoré potrebujú prísť na uskutočnenie Tvojho cieľa.

Všetko sa postupne zoradí. Nie naraz, nie okamžite. Ale presne vtedy, keď budeš pripravený. Cieľ, ktorý je hodný Teba, nie je cieľ, ktorý Ťa uspokojí.

Je to cieľ, ktorý Ťa zmení.

A ak sa preň rozhodneš, ak ho vpustíš do svojej mysle a dáš mu energiu, môžeš mať v živote čokoľvek. Nezáleží na tom, kde si dnes. Záleží len na tom, či si ochotný urobiť prvý krok. A potom ďalší. A ďalší.

Verím, že iným spôsobom myslenia si pritiahneš do svojho života to, po čom naozaj túžiš. Môžeš dosiahnuť viac, ako si dnes dokážeš predstaviť. Jediné, čo od Teba život žiada, je rozhodnúť sa preto.

Ak Ťa tento článok inšpiroval zamyslieť sa nad vlastnými cieľmi a cítiš, že je čas posunúť ich na novú úroveň, rád Ti ukážem, ako na to. Spoločne sa pozrieme na to, čo skutočne chceš a kam môžeš smerovať.

Cítiš v sebe, že potrebuješ podporu, inšpiráciu alebo niekoho, kto Ti pomôže pohnúť sa ďalej? Napíš mi cez formulár na konci tejto stránky. Som tu, aby som Ťa nasmeroval.

Tvoja nová cesta sa môže začať už dnes, práve tu a teraz!
Nezabudni, každý deň prináša novú príležitosť. Spoznaj svoj skrytý potenciál.